Táto výstava sa mala pôvodne konať bez nás. Nitra je ďaleko a v ten víkend sme navyše nemohli počítať s našim autom. Všetko však dopadlo ináč za čo vďačíme našim susedom a východu.
Ráno sme vstávali veľmi skoro, ja som myslel, že sa len vyvenčím a zas šup do postieľky...no ešte so zalepenými očami ma naložili do auta. Hneď som sa prebral, tam už čakala Trinitka so stále vrtiacim chvostíkom a pohlad na takú kočku by prebudil každého. Cestovali sme asi hodinku a pol a zastavili sme dobaliť susedovcov. Dospelá panička si pochvalovala kávičku a ja zas babinec Nelinka, Megi a Trinitka sa krútili okolo mňa ako vrtuľky. Nevedel som ktorej sa skôr venovať. Dodnes nepochopím akým zázrakom sa nám nafúklo auto a natrepali doň toľko vecí, ale podarilo sa. Len sme sa pohli a už nás zastavila policajná hliadka.Ešte nestihli povedať ani dobré ráno a už boli upozornení, že kufor im neotvoríme, lebo natlačiť to doň bol malý zázrak :-)
Do Nitry sme dorazili už okolo 8hod. Naši spolucestovatelia museli vypomôcť pri organizovaní výstavy. Pred nami sa posudzovalo ešte jedno plenemo a tak Amici prišli na rad až okolo 11. To už tam bolo ludí, že sa nedalo ani pohnúť. Plánoval som sa tam stretnúť s Bonym, Tangom a pohrať s malou Amber a Dorotkami, ale nebolo miesto ani na malé oňuchanie. Ľudia sa tlačili, chodili hore-dole a panička mala strach , že by ma tam ušlapali.
Do kruhu som išiel ako siedmy až tesne pred obedom. To už som bol z celej tej výstavy ucapkaný a unavený. Ako tak som prepletal nožkami v pohybe, ale keď ma postavili do postoja tak som sa zhrbil ako kocúr Maťo, keď ma zbadá. Ani pani čo posudzovala to nevedela pochopiť a pýtala sa dospelej paničky prečo nechcem stáť.Chcel by som vidieť ju keby vstávala o druhej ráno a nemohla sa ani s kamarátmi pohrať ako by sa jej potom stálo. Ale bola ku mne veľmi milá, hladila ma a jemne prehmatala každú kostičku.
Dostali sme od nej VD1 čo je veľmi dobrý, krútila hlavou nado mnou ešte aj keď nám podávala posudok. Napísala mi doň - zlé predvedenie ked stojí.
Tak zas šup so mnou do spálne aby ma ludia neušlapali. Stretli sme tu kamarátov z agility a Zuzka veľmi ľutovala, že nevedela o ukážkach čo sa konali vedla v hale. S radosťou by sme si išli zabehať.
Vyskúšali sme si spolu aspoň Junior Handling. Bola to naša premiera, no aj jej som stál ako paragraf . Proste som nemal svoj deň.Vybojovali sme si však 2 miesto a dostali náš prvý POHÁRIK !!! Tak sa nám v aute viezli 3 - Trinitkin, Megušky a aj moj :-)
Domov sme docestovali neskoro večer. Ráno Zuzka spracovala mamku, aby nemusela ísť do školy a celý deň dospávala ( Janka nesmej sa !!!)
Takáto výstava je :
* poučná - dík Katka za ukážku trimovania , dík Renči za dôveru a požičanie Bonyho :-) a jasné za fotky , takisto p. Vítkovej a p.Paulíkovej za úpravu
* nebezpečná - skoro sme si domov doniesli Olidacke šteniatko ( ked ono tak pekne na mňa a Zuzku pozeralo )
.... takže veľké dík Janke, že dospelú paničku na ňu nahovorila a tiež za fotky a Bianke za zvezenie autom a všetkým zúčastneným za výbonú atmosféru. Tešíme sa na ďalšie stretnutia.
Posudzoval: Ludmila Mun, RUS
Fotiek máme pomenej, tak sme pridali viac písmeniek :- )
(späť)