29.3.2008 CVP Nitra
Už to poznám, ked je okolo mňa veľmi rušno, viem, niečo sa chytá. Aj tak bolo. V utorok ma odviezli do salónu na úpravu. Teším sa tam hlavne kôli fenke Keisy, strihanie a celkovú úpravu už len kôli nej vydržím. Vo štvrtok sme narazili na prvú prekážku. Zuzka sa už do svojho zeleného kostýmu nevmestí, nejak sa cez zimu vytiahla. Doma prehrabali všetky skrine aby našli niečo svetlé pri čom by som vynikol. Plavky neprichádzali do úvahy, tak padlo rozhodnutie na jediné svetlé nohavice dospelej paničky a dopasovali k nemu tričko. Kufre sa mohli zavrieť a v piatok poobede sme cestovali do BA. Tam prišla na rad vaňa, uteráky a fén.
V sobotu sme vstávali veľmi skoro. Ide sa do Nitry. Ako ináč, ráno zas pršalo :-) Cesta ubiehala celkom v pohode až po cieľové mesto. Tam prišila na rad mapa a odrazu- ahá tam ide auto tiež so psíkmi, ideme za nimi, oni nás dopravia až k výstavisku! Další omyl dospelej paničky :-) blúdili sme za tým autom po celej Nitre. Až auto zastalo a šofér z neho vystúpil a opýtal sa nás ako sa dostane na výstavu :-) Za pomoci mapy, okolitých ludí a natrafenia na smerové tabuľky sme dorazili na miesto. Zaparkovali sme kde prišlo, rýchlo vytiahli papiere a utekali hladať halu. Dorazili sme akurát včas, aby sme si prevzali číslo a začalo sa posudzovanie. Darmo dospelý paniček utekali do auta po potrebné veci ako hrebeň, výstavné vodítko, foťák... pokial sa s tým vrátil už som si musel všetko požičiať a utekaťdo kruhu. Takže rychlovka ako v pražskom metre. Pani čo posudzovala ma prísnym okom prezrela, milo pohladila a prehmatal kostičky. Dostali sme od nej VD. Posudok máme pekný. Napísala mi že mám dobrú povahu. Zas som mal v postoji prehnutý chrbát! Tak sme rýchlo skončili oficiálnu časť výsavy a už sa tešili na to ostatné čo nás čaká. Kedže v Nitre je klasika tlačenica, plno ludí, málo miesta a veľa kôpok od psíkov na každom kroku, zbalili sme sa a premiestnili k agiliťákom.
Tam sa dalo lepšie dýchať.Agility je to čo ma baví najviac. Síce vám povedia, že na výstave sa beží... no to nie je beh, to je len také capkanie z labky na labku :-)
Musime sa veľmi pekne poďakovať kamarátom z Agility klubu Pedigree že nám dovolili si s nimi zatrénovať. Hned som sa tam cítil ako doma a ukázal, že aj taký chlpáč ako ja vie čo je to slalom, skočka a tunel. Zožali sme potlesk ako v nejakom divadle :-)
Čas strávený s agiliťákmi nám rýchlo ubehol a bolo po tréningu. So Zuzkou sme si chceli vyskúšať aj JH a tak sa rýchlo išla prezliecť. To viete biele gate sú biele, ale nie dlho:-) tak ich musela šetriť. Vyskúšali sme si postoj a otočky (tie máme natrénované - troška sa snažíme aj o další šport -tanec so psom)
A už išlo do tuhého !
Najviac sa Zuzka bála ukazovania zubov, nevidela to ani na obrázku a teraz mala ísť v "plnej poľnej". Nič neostávalo len improvizovať, bude z nej dobrá herečka :-)
Pani, čo to všetko riadila, som už poznal. Áno to je tá milá pani posudzovateľka z rána, tak som sa len zalizol a snažil sa stáť na šmykľavom podklade.
Dostali sme 58 bodov zo 60. Supééér ! Urobili sme zopár chybičiek za ktoré išli 2 bodíky dole. Jednou z nich bolo, že výstavné vodítko vraj nesmie ležať na zemi o čom sme ani netušili. Takže mladý vystavovatelia, vodítko šup na krk! Musíme sa ešte veľa učiť.
Na odchode z výstavy sme stretli paničku mojej malej kamošky Amber a tak sme sa dozvedeli kto všetko sa výstavy zúčastnil :-) Amberka dostala CAJC tak sa pripravovala na záverečné posudzovanie. Ja som už dávno vedel že je to kočka ! BLAHOŽELÁME!
Posudzovala: Linda Voláriková, SK
Ešte by sme sa chceli poďakovať pani Pavlíkovej z CHS Olido za zapožičanie všetkého potrebného a pomoc pri úprave "v hodine dvanástej" :-)
Pri dochode sme zas postertávali kopec ludí, ktorí žasli nadomnou, chceli si ma pohladiť a ja som s vrtiacim chvostíkom natrčil hlavu. Pýtali sa na šteniatka, že kedy a kde :-) Žmurkal som očkami a šťastne sa vrtel, asi sa dám na modelingovú dráhu, že vraj nie som taký umelý, ale prirodzene plyšový. No ako to mysleli neviem...
A to je z výstavy všetko, nasadli sme do auta a .... žiadne domov ! už nás čakajú v dedinke nedaleko Kremnice na chate.
Tam som absolvoval perfektnú prechádzku lesom. Nufáčik som mal až spenený od tolkých stôp.Vybehal som sa do sýta, celý šťastný som sliedil a naháňal splašené vtáčiky.
Až v nedeľu poobede sme nastúpili do auta a vrátili sa domov.
(späť)